Chcem sa s vami podelit o zazitok, co som mal vo stvrtok, 20/03-2008.
Osud dal, ze som sa mal tu na Slovensku, konkretne v Kosiciach, zdrzat dlhsie nez som to mal naplanovane.
Tak som sa s mojou babkou rozhodol, ze sa pojdeme pozriet na Ukrajinu, do Uzhorodu, a do prilahlej prirody.
Este sme tam nikdy neboli, tak sme boli zvedavy. Cize jeden dansky obcan (ja) a jedna slovenska obcanka (babka), sa vydali na Ukrajinu v danskej ciernej 613-ke
Takze cesta najprv z Kosic do Michaloviec, a do Vysneho Nemeckeho.
Tu nas cakal rad kamionov dlhy aj kilometer, alebo viac. Nastastie sa to ale dalo obehnut, a na hranici sme sa zdrzali "len" asi pol hodiny.
Na slovenskej strane stal slovak a asi aj ukrajinec, a ukrajinec daco dristal : "Odstavit masinu". Huh
Ze kde odstavit ? Jaaaaj, ze vypnut motor... No dobre, dobre... Nebol velmi prijemny, ale popozeral si auto, pasy, a doklady od auta, a ze mozeme dalej. Teraz sa dostavame na ukrajinsku stranu. Bol tam trochu rad, a pomalicky sme sa posuvali smerom cez hranicu. Post-komunisticky vojaci, policajti a colnici tam stali jako skameneni !!! 
Nikto nikoho nenavigoval alebo tak. Skoro vsetko pisane len azbukou 
Vyzeralo to jak v dajakom akcnom americkom filme zo studenej vojny.Dobre no. Tak sme poposli trochu dalej, a zrazu colnicka na nas, ze ci sme sa uz odbavili na pasovej kontrole. My ze nie. Nikto nas tam akoze nechcel, kazdy sa robil, ze sa nic nedeje ! NO TAK DOZADU DO RADU, A NECH SA PACI NA PASOVU KONTROLU ! Chvalabohu ten "rad" bol tak asi dve-tri auta.. Dobre, slusne mi pani pasova kontrola vynadala, ja som pokorne odvetil, a vsetko dobre, zase ist ku colnicke, a odstavit auto.
Pasova kontrola sa este pytala, ze kde ideme, a jak dlho tam budeme. Aspon tak som to chapal. Colnicka sa vypytovala na zbrane, cigarety, drogy, kolko mam penazi a prezrela si letmo kufor, kde je bordel, lebo mam tam teraz vela ND
Mozeme ist dalej. KONECNE !Ideme asi 200 m od hranice, a zrazu nas "prepadne" vekslak, dobre ze som ho nepresiel !! Pekne ho odmietnem, a ideme dalej. Strasny rad kamionov aj z opacnej strany.
Presli sme asi kilometer, a uz je tu Uzhorod. No ale to je teda ako prist do uplne ineho sveta !!!
Bol som v 2003 v Rusku, v Petersburgu, a to daco podobne. Ale tam sme boli autobusom, cize je to tazssie provnavat. S autom sa clovek predsa len pohybuje volnejsie.
Ale takze iny svet... Premavka : Na picu ! Kazdy chodi jak saleny, jak keby tam neboli predpisy. Mesto je preplnene autami, no ale nenormalne, ale akymi
Medzi "normalnymi" aj krasne stare Moskvice, Lady, Volgy, nakladne Zily, Gazy, Uazy, atd. No slast pre oko ! A nie vsetky v dezolatnom stave Teraz najst banku. Velky problem to nebol, nasli sme dajaku banku, a vymenil som 25 EUR, reku ze to musi bohate stacit na jeden den. 25 EUR dava zhruba 200 UAH (UAkrinskych hrivien
). To je teda hodnota zhruba jako 200 DKK - danskych kronerov. V banke boli mili, vedeli skoro po slovensky, a nechceli po mne zidanu legitimaciu - sympaticke Banku som ale este taku nikdy nevidel, bola to miestnost asi 7 x 2m, a vlastne clovek vosiel rovno do kancelarie.Tak, trosku sme sa previezli po meste, aby sme ho videli. Zeny sa ovela viac maluju, a je na uliciach vela psov. Je tam bud velmi spinavo, alebo sa ludom nechce umyvat auta.
Teraz sme si dopredu naplanovali pozriet sa do dediny, co sa na slovenskej mape vola Antonivka, ale v skutocnosti je to Antonovka, ukr. Антоновка. Je to dedinka asi 15 km od Uzhorodu, mozno 20. Neviem, nemali sme podrobnu mapu, a po tych cestach to trva aj hodinu, ale dostanete sa tak mozno 20 km... O tom potom
Chceli sme to najst podla putacov, tabuliek na nejake vacsie mesto, ale tych tam naozaj nebolo vela ! Takze trocha sme bludili, ale uz sme boli na ceste z mesta von, a videli sme, ze sme uz na spravnej ceste. Cesta hlavna, krasna, dvojpruhova. Aha ! Este som zabudol napisat, ze clovek moze len hadat, ake su tam vseobecne rychlostne limity a tak, to nie je nikde pri hranici napisane, tak ako sme my zvyknuti.
Na cestach sa videli samozrejme nove auta, ale aj tie predtym spomenute stare, co my v Cechach a na Slovensku velmi zriedkakedy vidime. Okrem toho ale aj konske vozy
Nebolo velmi lahke sa orientovat, lebo vsade neboli tabule, ale bolo to celkom slusne. Odbocili sme na vedlajsiu cestu.
A teraz : Cesta coraz horsia, vymoly take, o ktorych sa nam v Cesku a na Slovensku moze len snivat v nocnej more. Striedavo prichadzali vacsie a mensie dedinky, v niektorych z nich sme sa opytali na spravnu cestu, a ludia nam ochotne ukazali. Vyzerali dost chudobne a trochu utrapene, ale boli mili.
V dedinach niekedy bolo napisane meno dediny, niekedy nie ! A zabudni na tabule na razcestiach ! Vsak miestni asi vedia, a to staci, nie ?
Vsade behalo v dedine plno psov, niekedy aj sliepky, alebo husy. Domy vyzerali vselijako, niektore boli na rozpadnutie, niektore moderne, niektore tradicne, velmi pekne, utulne. Uz sme boli velmi hladni, ale nerobili sme si iluzie, bali sme sa, ze tu, na konci sveta nenajdeme nic.
Lebo ako koniec sveta sa to fakt zdalo. Medzi dedinamy bolo casto uplne pusto, nikde ani noha, a auto clovek stretol mozno raz za stvrt hodinu. Cesta bola niekde tak-tak, na takych 50 km/h, ale casto s velkymi dieramy, alebo aj cisto kamenova/bahnova cesta, takze len na prvy stupen, a spojkou do roboty ! Dobre ze Tatra, kedze ma vysoku svetlost nad zemou ! Ale HP sporting tlmice nie su velmi pohodlne...
Zrazu vidime bocnu cestu, cisto bahnitu, do kopca, ktora vedie ku dost velkej budove, mohol by to byt aj hotel. Vysli sme tam, ale nic. Asi sa to este len stavia, boli tam len robotnici a pes.
Znova naspat na cestu, a dalej. Takto sme sa terigali asi hodinu alebo viac, a zrazu uz bola Antonovka. Je to trochu vacsia dedina, a zazrel som slnecniky s dajakym komercnym nadpisom. Povedali sme si, ze tu musi daco byt, aj ked tam skoro nikto nebol.
A teraz, aky paradox !! Na konci sveta sme vystupili z auta, privital nas tam jeden ukrajinec, a ze to je vraj hotel. Vyborne, dnu na recepciu, opytat sa recepcnej, ci sa mozeme najest. Ona nam ukazala, ze restauracia je asi 100m dalej, ale na tom istom pozemku. Ako sme tam tak isli, videli sme, ze je to naozaj dost velke. Bol tam aj bazen a vselijake ine vymozenosti. Vosli sme do restauracie, a tu : PRVOTRIEDNA (asi) restauracia, uplne moderne vybavena, velmi slusny casnici a vsetko, a dvaja hostia, jeden par, v inac uplne prazdnej, dost velkej restauracii. WOW !
Dobre, privitali nas, a dali nam menu. Zial len po ukrajinsky, ale casnik vedel tiez tak napoly po slovensky. Jedla mali od A-Z, medzi inymi aj kaviar za aj myslim 500 UAH !
My sme si objednali tzv. holubky, co su kapustove listy plnene bud masom, alebo hribmi, alebo co uz je v ponuke. Dlho to trvalo, kym to prislo, ale ta chut !!! Chutilo to bozsky !! Mozem len odporucat, MNAM ! Ja som to mal plnene masom, neviem akym, a aj dajakou "obilninou", mozno krupmi, mozno prosom. Aj ked prvotriedna restika, COCA-COLU normalnu nemali, len light. Caj podavali tiez skvely. Porcia bola podla mna prilis mala, ale stalo to naozaj za to. Cena ? Prekvapivo ludska a lacna
Ca. 40 UAH za nas dvoch. Kazdy si dal jeden chod, a jedno pitie. Cize ca. 160 SK. Hotel/rekreacny ustav sa vola Bogolvar - http://www.bogolvar.com, ak dakto chce vidiet.Vysli sme von z hotela a isli s autom blizko ku dedinskemu kostolu. Dalej sme uz nesli, lebo bola "cesta" prilis zablatena a strma. Jeden UAZ sa tam majestatne prevazal, mozno az do lesa.
Vzduch tam bol perfektny, krajina krasna, dedinka vyzerala bohatsie. Pekne domy, vela zvierat, niekde chovali aj svine.
Isli sme ku zlatemu kostolicku na pravoslavny styl, ale bohuzial bol zavrety. Isiel okolo modliaci sa muz, tak sme sa ho spytali, kto asi ma kluce od kostola. Tak asi ta a ta... Isli sme k tomu domu, vyslo nam v ustrety male dievca, a ze asi babka ma. Doniesla babku, trosku sme sa s nou rozpravali, a ukazala nam krasny kostol. Ukazalo sa, ze bola predtym vychovavatelka deti, a na vyletoch videla pomaly celu vtedy Ceskoslovensku republiku. Ta bola tak mily a srdecny clovek, a aj babky, ktore sme stretli, radi nam porozpravali, a hrdo ukazali
Posobili naozaj ako skromny a Boha uctievaci ludia. Bol to velmi pekny zazitok. Stoji to v tvrdom kontraste ku statnym organom !Chceli sme ist aj do lesa a do hor, ale poriadna cesta tam neviedla, a teraz na jar bola zasnezena a zablatena, tak tam sme radsej nesli, vratili sme sa nazad tou istou cestou.
Este som mal dost vela UAH, a kedze su mi nanic vsade inde nez na Ukraine, chcel som ich pouzit, cize teda na benzin. Teraz je ale dost problem najst pumpu s oktanom 98. Tam maju uz od dajakych 78
, ale 98 zriedkavo. Ale nasli sme, a isiel som tankovat, ale benzin nesiel... Jaj, musim zaplatit dopredu, hovori mi chlapik, co plni ludom nadrze. No dobre, aj to ma svoje vyhody, mohol som popytat presne za 153 UAH, a ani halier naviac. Benzin bol strasne lacny, stal ca. 25 SK/L !!!Isli sme cez mesto naspat na hranicu, a presli sme prvou kontrolou. Akoby sa nechumelilo. Teraz ale zacalo peklo. Bol tam rad osobnych aut asi 500m, ale pohybovalo sa to mozno tri auta za 15 min. Niektori to obehli, a velmi som sa cudoval, ze ako je to mozne, vysvetlili mi ostatni, ze ak dakoho poznaju a podplatia atd. Mal som sto chuti to urobit, ale povedal som si, ze nepoznam, ako to bezi, este by ma zdzubali, ze ich podplacam, a nie je to ani spravne. Tak sme cakali... Hodinu, dve, tri, styri, az pat-sest hodin, az prisiel rad na nas ! A zase chaos, nikto nic neukazoval, nikde ziadne pruhy alebo pravidla, ako sa postavit, ako sa zachovat. Dobre, cakali sme. Ved mame bufik, no problem. Ostatni chudaci sa urcite triasli zimou, lebo uz bol vecer a aj noc.
Dostali sme sa na rad my. Odovzdat pasy a papiere od auta. Dobre. Mate nieco na preclenie ? Nie. Dobre. Prezreli si kufor, dobre. Poprosili ma zrolovat zadne okno. Hovorim, ukazujem, to sa bohuzial neda, lebo zavadzia tam reproduktor v zadnych dverach. Tak ze dobre.
Vyplnit listinu o tom, co vyvazame von (My sme nekupili NIC ! Cize nic sme nemali). Iba dopravny prostriedok, kde bolo treba napisat aj podvozkove cislo, aj cislo karoserie, co si myslim ze je na Tatre to iste, a aj cislo motora. No skadial to mam vediet ? V technicaku je len jedno, VIN. Tak by som musel dvihat motorovu kapotu a kukat. To ale po mne nechceli, na to sa vyprdli. Moja babka uz slabsie vidi, ta to skoro nevedela vyplnit, bolo tam strasne zle svetlo.
Dobre, uz sme mysleli, ze nas pustia, ale teraz najhorsi zazitok !
Pan colnik vravi : "Poviem Vam to takto : Ja viem, ze vo dverach mate cigarety. Povedzte mi, ze kolko." Ja vravim, ze nemam. On zopakuje. Tak si myslim, ze asi chce, aby som ho podplatil, nie !? Tak vyberiem penazenku s Eurami, beriem 10 EUR, hovorim mu, ze ale, ved to nie je problem, a tak. On na mna : "Ja nechcem peniaze
! Priznajte, ze tam mate cigarety, alebo to zoberieme inym sposobom !" Trosku bezradne som tam stal a kukal na nho. Tak on sa zlostne odo mna vzdialil, zavolal do mobilu dakoho, a prisiel naspat, ze auto daju do boxu, a rozoberu ho !!! Moju babku poprosili, aby isla stranou. Hovorim mu, ci nemozem pri tom byt. On ze hej. Tak dobre, idem do boxu, co bola budka asi 5 x 3m, s dvermi. Vojdem dnu, za mnou colnik a par vojakov. Vypnem motor, a zavru dvere ! Trosku som sa zacal bat, ci ma bude karhat za to, ze som ho chcel podplatit, alebo ci ma tam budu bit, ci co... 
Hovorim mu, ze tam nic nemam, a ze aku odpoved chce odo mna pocut !?
On, ze aby som rozobral dvere, ze radsej ja, aby oni neznicili auto a tak. Hovorim, ci mi daju srubovak, a oni ze nech pouzijem svoj. Dobre, isiel som do svojho bordelu v kufri, nasiel som srubovak, a do toho. Nebolo mi to dvakrat prijemne, ze som bol chrbtom ku trom-styrom velkym chlapom v uniformach, so zavretymi dverami. Trosku tazko mi to islo, kedze som bol v strese, ale oni mali casu dost. Skusal som uhladit situaciu, rozpravat o tom, ze Ukrajina bola pekna, ze prvy krat sme tam boli, ale ze premavka v Uzhorode nanic, a tak. Ten hlavny colnik bol ku mne velmi mily, az skoro nad ocakavanu mieru, preto som este furt myslel, ze asi odo mna daco chce.
Ked som bol uz skoro hotovy s dverami tak, aby sa kozenka dala odchylit, medzitym ostatni kukali do auta, pod auto, pod slnecne zaclony vpredu atd. (Najvacsia sranda je ale, ze nikto nepozrel v batozinovom priestore pod poklop, kde je bufik, alebo do motoroveho priestoru
Tam som mohol mat 20 kg kokainu Asi nepoznaju Tatru, pochopitelne...)Ked uz to bolo trosku pristupnejsie, opatrne zasvietil baterkou do dveri, a vravi : "Pusto, pusto", cize prazdno. A teraz : Tak to velmi prepacte, my to musime kontrolovat, a stastnu cestu dalej, atd
Cize ten colnik mal uplne realne umysly, on bol presvedceny, ze tam daco je. Zase sa spytal, ze preco sa velmi neda zrolovat okno, a zase som mu vysvetlil, ze kvoli reprakom.Vysiel som z boxu von, opeciatkovali pasy, vydali nam papiere, a dovidenia
Chvala Panu Bohu, uz som sa tesil...Este taku polhodinku asi trvalo ale prist az na slovensku stranu hranice. A tu ! Skoro som bol dojaty...
Krasna, mila colnicka stala vonku a ukazovala soferom, kde treba ist. Vsetko bolo krasne osvetlene, boli tam ciary, tabule, atd...
Velmi milo s nami jednala, a poslala nas do toho a toho pruhu. Tam sme si pockali asi 15 min, kym nas zacali kontrolovat slovaci. Zase jedna colnicka sa toho ujala, a vypytovala sa, ze preco preboha sme sa vybrali na Ukrajinu
Tak som vysvetlil, ze co a jak, a ze sme si to chceli pozriet. Letmo si prezrela kufor, dnu do auta, a ukazal som jej polo rozobrate dvere, ze uz nas kontrolovali. Dost rychlo nas pustili na slobodu Tabulka, ze sme na slovenskom uzemi, a co kde a jak, vsade poriadok, cesta krasna, proste civilizovany svet
Isli sme do motorestu, najedli sa... Isli dalej, zastavili nas na ceste policajti, ze ci ideme z Ukrajiny. No ze hej, otvorili kapotu, trosku prezerali, "Pekny vecer, ideme dalej"
Zosumarizovanie : Bol to velmi zaujimavy, a na dedinach aj velmi pekny zazitok
Normalni ludia boli velmi, velmi mili a vysli nam v ustrety.A naucil som sa si vazit poriadok a statne organy, co nebuzeruju ludi a neberu ich jak uplne hovada. Slovensko a Cesko su velmi civilizovane krajiny oproti tym (asi vsetkym) byvalym sovietskym.
Tomu, co sa mu to nechcelo cele citat : Ano, jasne ze sa ludia Tatre cudovali
Nikto sa na nu ale nepytal, ale pozerali, danska 613-ka urcite bola v Antonovke po prvy krat !
